tak rád som si zvykol vzdorovať,
nevidieť a nepočuť nové volanie
veď každá je iná a predsa tá istá
a zrazu z vetra a prázdnoty priletíš
ako zatúlaný farebný list omeškanej jesene
prvotné nepochopenie reality
chaos v myšlienkach, pocitoch,
priestore a čase
ako je možné, že si sa objavila
ako je možné, že si ma elegantne zlomila
a verím tvojej pravde
hlúpo a rýchlo,
úprimne a do hĺbky
možno budem len ďalší vyhorený uhlík v krbe
možno však budeme mať šancu horieť spoločne
každopádne nechcem sa báť popálenia
a rád vložím ruku do ohňa
toto nie je klamstvo
to čo z teba žiari je pre mňa silným Slnkom
a ja ti chcem tiež ponúknuť moje svetlo
a ponoriť sa do zdieľania nás
a v nás
snáď to chce len čas
a nehľadať zábrany
možno pateticky hlúpo silné slová,
ale chcem byť pre Teba